Oficiálny názov: Francúzska republika
Hlavné mesto: Paríž
Rozloha: 550 000 km2
Svetadiel: Európa
Susediace more/oceán: Stredozemné more, Atlantický oceán
Počet obyvateľov:  65 821 885
Úradný jazyk: francúzsky
Mena: EURO (EUR)
Medzinárodný kód: F
Časový posun: žiadny
Smerové telefónne číslo: +33

Francúzsko  svojou rozlohou patrí medzi najväčšie krajiny západnej Európy. Je to viac národnostný štát. Žijú v ňom: Francúzi, Portugalci, Alžírci, Maročania, Španieli a Taliani. Francúzsko má veľmi výhodnú polohu. Zo západu ho obmýva Atlantický oceán,  zo severozápadu prieliv La Manche a z  juhu  Stredozemné more. Najväčšiu časť povrchu Francúzska tvorí Francúzska nížina s Parížskou panvou a Francúzske stredohorie (Massif Central) . Francúzsko od Španielska oddeľujú juhozápadne za  Akvitánskou panvou  vysoké hrebene Pyrenejí. Najvyššia hora Pyrenejí je Vignemale s výškou 3298 metrov. Alpy, ktorých najvyššia hora je Mont Blanc  s výškou  4807 metrov zas oddeľujú od Francúzska Taliansko a pohorie Jura oddeľuje od Francúzska Švajčiarsko. Francúzsko susedí tiež s Nemeckom, ktorého časť hranice tvorí rieka Rýn. Francúzsko je už storočia kultúrnou a vojenskou veľmocou. V súčasnosti je druhým najvýznamnejším členom Európskej únie. Francúzsko disponuje  najväčšou rozlohou poľnohospodárskej a ornej pôdy v Európe. Po Taliansku  je druhým najväčším pestovateľom vo vinnej revy a tretím najväčším producentom dreva v Európe. Francúzsko má vo svete vedúce postavenie v používaní rýchlovlakov TGV ( Train Grande Vitesse) s najväčšou rýchlosťou 300 km/ h. Prvý vlak vo Francúzsku začal premávať v roku 1981.

Z HISTÓRIE

História Francúzska  sa datuje  od osídlenia keltskými Galmi. Tí v 5. storočí súperili s Rímom, ktorý sa im však v roku 390 pred naším letopočtom nepodarilo poraziť. V rokoch 58 – 50 pred naším letopočtom Rím ovládol celé Francúzsko na takmer  500 rokov. Karol Matrel v roku 732 pri Poitiers porazil moslimských a arabských dobyvateľov  z Španielska a založil Dynastiu Karlovcov. Jeho vnuk Karol I. Veľký  rozšíril vládu do Nemecka až ku škandinávskym  a španielskym hraniciam. Tak vytvoril kresťanské kráľovstvo celej západnej Európy s hlavným mestom Aix- la – Chapelle. Avšak počas storočnej vojny prešli veľké územia Francúzska pod nadvládu Anglicka. No Karol VII. Spolu s Janou s Arcu vyhnal Angličanov z Francúzska a v roku 1453 získal svoje kráľovstvo späť. V 16. storočí muselo Francúzsko čeliť rôznym náboženským konfliktom medzi katolíkmi a protestantmi. Tieto náboženské vojny skončili až v roku 1589, keď protestantský princ  Jindrich Navarrský prijal katolícku vieru, aby mohol získať trón ako Jindrich IV. Po jeho smrti na francúzsky trón nastúpil  Ľudovít XIII. Neskôr sa trónu zmocnil Ľudov´t XIV. nazývaný „Kráľ Slnko“ , ktorý dal postaviť najhonosnejší kráľovský dvor v celej Európe Versailles. Po ňom na trón nastúpil Ľudovít XV, za ktorého vlády popularita monarchie klesla, a za vlády Ľudovíta XVI. sa vláda monarchie dostala do krachu. Francúzska revolúcia v roku 1789  monarchiu zvrhla. Po tomto všetkom sa v roku 1799 moci chopil Napoleon Bonaparte , ktorý sa v roku 1804 sám vymenoval za cisára. Jeho cieľom bolo ovládnuť celú Európu čo sa mu však nepodarilo. V roku 1813 bol porazený a vyhnaný na ostrov Elba. No v roku 1815 sa opäť vrátil no tiež utrpel porážku a bol vyhnaný na ostrov Sv. Heleny, kde neskôr aj zomrel. Po vláde Napoleona bolo vo Francúzsku prijatých viacero ústav a podľa ústavy 5. republiky, ktorá bola prijatá v roku 1958 je Francúzsko pluralitná demokracia na čele s prezidentom, ktorý je volený priamo vo voľbách na 7 rokov.
PODNEBIE, POČASIE, KLÍMA
Klíma vo Francúzsku je celkovo mierna, oceánska. Letá sú vo Francúzsku relatívne chladné, no zimy mierne. Na východ od Parížskej panvy sa na jar a v jeseni podnebie vyznačuje bohatými zrážkami, no v lete potom početnými búrkami. Na východe Francúzska a vo Francúzskom stredohorí sú zimy chladnejšie a na horách napadne značné množstvo snehu. Mesto Strasbourg, ktoré sa nachádza blízko nemeckých hraníc ukazuje najväčšie teplotné rozdiely na Zemi.

FRANCÚZSKA KUCHYŇA

Stolovanie je obradom každého Francúza. Vyčlenia si na to minimálne 2 hodiny. Chod pozostáva z predjedla, hlavného jedla, zeleniny a dezertu. Zelenina  je stálou súčasťou  francúzskej kuchyne v každom ročnom období. Podáva sa buď upravená  alebo surová. Medzi najpoužívanejšiu zeleninu partia artičoky ale aj špenát. Obľúbené sú aj  fazuľkové struky, zelený hrášok, karotka, špargľa a karfiol. Popri hovädzom a bravčovom mäse sa konzumuje viac hydinové a ovčie mäso. Za francúzske národné jedlo sa považuje králičie mäso. Ľadvinky a pečienky sú vnútornosti, ktoré sa vo Francúzsku považujú za delikatesu. Úprava mäsa je podobná ako u nás. Francúzsko tak ako aj väčšina prímorských národov majú radi ryby a morské plody tzv. dary mora. Medzi francúzske špeciality patria slimáky a žabie stehienka. Na trhoch vždy dostanete čerstvé ryby rôznych druhov ako aj plody mora a každodenné stánky na trhu ponúkajú rôzne smažené krevetky a ráčiky. Pod názvom „fruits de mer“ sa skrývajú ustrice, langusty, homáre a krevety.

DOKLADY POTREBNÉ PRE POBYT V KRAJINE

Na pobyt vo Francúzsku do 90 dní vám stačí ísť s  cestovným pasom alebo občianskym preukazom.

VÝLETY, TURISTIKA,.....

Vo Francúzsku môžete navštíviť rôzne kultúrne pamiatky. Medzi najznámejšie patria Eiffelovka v Paríži, kostol Norte – Damede Haut, Bazilika Sacré Coeur, múzeum – Lourre, Víťazný oblúk, rieka Seina, Versailles – zámok a záhrady,.... a mnoho ďalších.